Príspevky - 2. stupeň

Láska

Čo je to vlastne láska?
Vari bytosť? Nie.
Vari jav? Nie.
Je to cit, krása anjelská.
Je to nekonečná túžba nebeská.

Láska je túžba sladká ako med,
básnik by povedal  „piaty element.“
Nie je ľahké poznať tento cit,
no bez neho sa nedá žiť!

Láska je pre mňa liek,
liek, čo ma drží pri živote.
Moju dušu nenechá v temnote,
je to nebeská sila, čo drží ma v jednote.

Láska je pre mňa túžbou,
veľkou ako pre slepého zrak
a každý z nás vie,
že je tomu tak.

Ťažko je tomu, kto veľkú lásku stratil.
Tomu akoby niekto klinec do hrude vbil,
tomu akoby niekto ryhu do duše vryl.
No keď lásku dávnu znova zočil,
klinec bolesti a ryha samoty akoby zmizli
a on zas  uzdravel a ožil.

Z lásky sa človek rodí,
bez nej sa mu zle vodí.
A čo aj celý svet pochodí,
ak sa mu iskra v srdci nezrodí,
celé to zbytočne robí.

No keď mu plamienok v duši vznikne
a tmou jeho samoty lúč lásky prenikne,
opäť ožije a rozkvitne!

                                                                                                 Michal Zemko

Prvá láska

Tam za tou horou,
za tou nepoznanou,
stretol som tú pravú,
svoju lásku prvú.

Ten deň sa už blíži,
ale cesta sa mi s ňou kríži.
Môj otec po mne kričí,
a mne to srdce ničí.

    Ádám Gallo

A čo je to láska?

Smútok, plač v očiach, slzy
a tvorca, toho to vôbec nemrzí.
Stále tá horšia, stále tá zlá,
takto sa začala tá naša hra.

Láska, sú to len dve slabiky,
no ľúbiť, nato netreba žiadne praktiky.
Láska v človeku horí jak plameň,
motýle v bruchu, no na srdci kameň.

Ľúbiš niekoho, kto neľúbi teba,
veci s ktorými zmieriť sa treba.
No plač a slzy sú droga pre dušu,
hnev vôľa vyhodiť do vzduchu Venušu.

No Afrodita ona vedela, prečo to robí,
cítila ten plameň jak v tele jej horí.
Sklamanie bolí, no aj to za to stojí,
čas a vôľa rany na srdci hojí.

No rana na duši, slzami preliate rieky,
bolesť , na ktorú človek nepozná lieky.
No bolesť je to, čo formuje človeka,
tak nech si tá rieka ďalej pokojne vyteká.

Chýba mi tvoj úsmev, tvoj dotyk, tvoja láska,
čosi čo nás držalo jak lepiaca páska.
Prepáč, naozaj, veľmi ma to mrzí,
no viem, že tieto slová nevymažú tvoje slzy.
 Sľubujem, že už ti viac nebudem robiť vrásky,
ubližovať ti a jednať s tebou bez lásky.

No asi nie som taká, akú by si ma chcel,
aby si ma motýlím krídlom zotrel.
Vo vnútri nie som ako pierko, ale činka,
no láska, to je vo všetkom výnimka.

Nemôžeš ma zraniť tak ľahko, jak si myslíš,
no poď, pokús sa, veď za chvíľu to zistíš.
Ja som hviezda, čo svoju oblohu tvorím,
keď chcem sa popálim, keď nechcem, tak horím.

Láska je hra, čo má vlastné pravidlá,
pre nás na rozbúrené more plavidlá.
Láska je ako záchranný čln,
čo zachráni ťa z tvojej hrobky rozbúrených vĺn.

No príde bolesť, prichádza žralok,
posledná vlna ťa odhodí na bok.
Hľadíš smrti priamo do očí,
no ona ťa späť otočí.

Ešte máš čas, neurob hlúposť,
láske je pre všetkých, tak si schovaj tú skúposť.
Si tu, aby si ľúbil, žiješ pre lásku,
tak sa nepýtaj stále tú priblblú otázku.

Prečo musíš žiť?
Veď ty to dávno vieš!
Lebo musíš byť!
Vzdávať sa nesmieš!

Niekde ťa tam čaká tvoja láska, tvoje druhé krídlo nebeské,
zabiť sa, zobrať jej lásku by bolo sebecké.
Tak sa zobuď, nevzdávaj sa, zostaň silný,
láska, to nie je len vymyslený príbeh pre filmy.

A užívať si každý deň, nádych, výdych akoby posledný bol,
nerezať sa črepmi rozbitých snov, rozbitých slov.
Možno práve teraz hľadíte na rovnaké more,
v očiach slzy, žiadna láska na obzore.
Možno za tým morom máš plno ďalších lások,
no nepočuješ ich, oni nepočujú ani hlások.

Ale čo je vlastne láska?
Bolesť či kráska?
Bolesť ju tvorí, na krásu sa hrá?
Na srdci jazva, v hlave len spomienka,
no možno to bola len moja domnienka.
Že sa mi celý svet chrbtom otáča,
že ma vyradil ako neplatného hráča.
Že som pre každého len bábka,
plač, hnev a výsledok hádka.

Srdce zranené, rozdelené na dve polky,
tak človek už sa skľudni, nehráme kolky.
No každá minca má aj opačnú stranu,
dobrú aj zlú, no na srdci ďalšiu ranu.

No láska je odozva šťastia,
to o čom všetci tak básnia.

                                                                                                   I. Kološová VIII.B
 

Plamene lásky

Ty si moje slnko na nebi,
si kráľovná môjho srdca,
bez teba sa zdá hodina nekončiaca,
niet od teba krajšej na zemi.

Bez teba sa mi hlava točí,
je mi zle,
s tebou sa plameň lásky v mojom srdci rozotlie,
láska bola aj bude nespočet storočí.

Bez teba je svet krutý
ako na Sibíri zima,
s tebou vyzerá svet príma,
mráz v mojom srdci už sa topí.

Láska hýbe pohoria,
plamene lásky v srdci horia,
láska je cit hlboký ako moria,
ona jediná  dokáže pretvoriť pohoria.

Ernest Barusz 8.B
 

Láska

Čo je to láska?
Jedna pekná kráska

alebo múdra slečna,

problémarka večná.

Láska nie je o tom,
takéto veci rieši potom.
Láska je dôvod žiť a milovať,
s ktorej sa môže radovať.

Martin Kováč 8.B
 

Láska na prvý pohlad

Do jej očí pohľad
zniesol by som stokrát.
Keď sa na mňa usmeje,
srdce sa mi zachveje.

Keď ju za ruku chytím,
hneď sa lepšie cítim.
V noci nespávam kvôli tebe,
lebo viem, že my dvaja patríme k sebe.
                                                                                                 
 M. Havlitus VIII.B
 

Tvoje oči

Keď pozriem do tvojich očí,

srdce v hrudi mi poskočí.

Celý svet sa so mnou točí,

bo také krásne jak ty máš oči nikto nikdy nemal.

Keď pozriem do tvojich očí,

cítim sa ako vo sne.

Myseľ mi do tranzu skočí,

vymýšľam o nich básne.

A aj v tom sne vidím len

tvoje krásne oči.

 

M. Hronkovičová VIII.B

 

Večná láska

 

Keď hľadím do tvojich očí,

hlava sa mi z toho zatočí.

Pri tebe sa mi srdce rozbúcha

a duša sa mi láskou nadýcha.

Celú noc nad tebou premýšľam,

v tvojej blízkosti na realitu zabúdam.

Tvojimi rečami ma vždy rozosmeješ,

môj úsmev patrí len tebe, to dúfam vieš.

 

R. Schulczová VIII.B